Prečo vaše e-maily nefungujú (aj keď vyzerajú dobre) a čo robím inak, aby predávali

Nedávno mi jedna mentoringová klientka poslala sériu predajných e-mailov, ktorú chcela použiť v Lenivej kampani pri predaji svojho kurzu.

Na prvý pohľad boli dobré. Mali štruktúru. Boli „pekne napísané“. Mali emóciu. Mali logiku. Presne tie e-maily, pri ktorých si veľa ľudí povie: „Toto by som sám nenapísal.“

Len mali jeden problém. Nepredali by nič.

Toto je dnes veľmi častá situácia

Ľudia si dajú vygenerovať e-maily cez UMELÚ INTELIGENCIU. Prečítajú si ich a povedia si: „Vyzerá to dobre.“ A majú pravdu. Tie e-maily naozaj vyzerajú dobre. Lenže…

Dobre vyzerajúci e-mail nie je to isté ako predávajúci e-mail.

A toto je presne ten rozdiel, ktorý väčšina ľudí nevidí.

Dobre vyzerajúci e-mail vygenerovaný AI, ale zároveň taký, ktorý nepredáva.

Ukážem ti, čo tým myslím

Začiatok jedného z tých e-mailov mojej mentoringovej klientky bol takýto: „Možno to už cítite. Niečo vo vašom vzťahu sa mení…“

Znie to dobre, však? Je to jemné. Je to emočné. Je to „správne napísané“. Lenže problém je, že takýto text:

– nikoho nevyruší
– nikoho neprinúti zastaviť sa
– a hlavne… nikoho neprinúti konať

Je to text, ktorý si človek prečíta… a ide ďalej.

Kde bol skutočný problém v rámci celej e-mailovej série

Keď som tie e-maily rozoberal, nešlo o slovíčka. Išlo o myslenie. Toto boli 4 hlavné problémy:

1. Nemali jednu SILNÚ MYŠLIENKU

Každý e-mail hovoril niečo. Ale nedotkol sa boľavého miesta, alebo nevyvolal silné uvedomenie.

Nebola tam jedna veta, ktorú si človek zapamätá. Nebolo tam: „Aha… toto je ono.“

2. Boli príliš všeobecné

Boli tam otázky typu: “Čo bude s deťmi?”, “Ako to celé prebieha?” Tie sú síce pravdivé…, ale sú slabé.

Prečo? Pretože sa v nich nájde každý… ale nikto sa v nich úplne nespozná. A keď sa človek nespozná, nekoná.

3. Snažili sa byť „pekné“

Toto je obrovský problém hlavne u expertov, pretože chcú netlačiť, byť citliví, byť proste „ok“. Lenže potom výsledok je:

“E-maily, ktoré nikoho neurazia, ale ani nikoho neprivedú k rozhodnutiu.”

4. Neviedli k rozhodnutiu

Jej e-maily vysvetľovali, opisovali a informovali. Ale nerobili jednu kľúčovú vec: neviedli človeka k rozhodnutiu. A bez rozhodnutia nie je predaj.

Čo som urobil inak

Keď som k e-mailom dával spätnú väzbu a prepisoval ich za klientku, nezmenil som len slová v emaile. Zmenil som spôsob rozmýšľania. Vysvetlím ti ako.

1. Dal som emailom jednu hlavnú myšlienku

Celú sériu som postavil na jednom kontraste: ísť naslepo vs. mať plán. Na tom totiž bola postavená aj celá predajná stránka. Zrazu každý e-mail vedel, o čom je. A človek presne vedel: „Aha, toto riešim.“

2. Pridal som realitu

V emailoch som hovoril o konkrétnych situáciach:

– napr. o rozhodnutiach, ktoré sa robia len raz
– o chybách, ktoré sa nedajú vrátiť
– o dôsledkoch, ktoré trvajú roky

Zrazu to nebolo „zaujímavé“. Zrazu to bolo reálne, pretože som im pomenoval realitu.

3. Vytvoril som napätie

Nie umelé, ale prirodzené. Písal som o tom, čo sa stane, keď nič neurobí. A tiež čo sa stane, keď povie ÁNO. Človek sa dostane do bodu: „OK… musím sa rozhodnúť.“

4. Viedol som ho k rozhodnutiu

Avšak nie spôsobom „pozrite si stránku“, ale štýlom: „toto je moment“, „teraz sa rozhoduje“, „buď… alebo“. A presne toto robí rozdiel.

Toto je pointa

Rozdiel medzi e-mailom, ktorý „vyzerá dobre“ a e-mailom, ktorý predáva,  nie je v tom, ako je napísaný. Ale v tom, ako nad ním premýšľaš.

A toto je presne to, čo robím s klientmi

Neučím ich písať krajšie e-maily. Pomáham im pochopiť, čo majú povedať, ako to povedať a ako to premeniť na reálny predaj. Pretože problém väčšinou nie je v texte. Problém je v tom, čo je za tým textom.

Ak máš pocit, že…

– tvoje e-maily vyzerajú dobre, ale nezarábajú
– ľudia čítajú, ale nekonajú
– a nevieš, kde je problém

Tak možno problém nie je v písaní. Ale v tom, ako nad tým rozmýšľaš.

Možno ti budem vedieť povedať presne to, čo som povedal tejto klientke. A možno to bude ten moment, kedy sa to celé zlomí.